Keď nie vždy stačí zopakovať…

Keď nie vždy stačí zopakovať…
3. novembra 2018 andreas

Ako deti sme v škole počúvali, že opakovanie je matkou múdrosti. A tak sme opakovali, snažili sa, niektorí sme sa aj „biflili“, len aby sme to doslova a do písmena vedeli, a dostali tú najlepšiu známku a pochvalu.

V Ježišovej škole to až tak celkom neplatí. V dnešnom evanjeliu zákonník nedostal pochvalu len tak, hoci by sa to mohlo na prvý pohľad zdať. Nepovedal a nevynašiel nič svetoborné, len v podstate zopakoval to, čo mu Ježiš pred krátkou chvíľkou povedal o najväčšom prikázaní lásky: Jediný je a okrem neho iného niet; a milovať ho z celého srdca, z celého rozumu a z celej sily‘ a ‚milovať blížneho ako seba samého‘. To ho Ježiš pochválil iba preto, že to vedel zopakovať, že to mal „nabiflované“? Tak málo mu stačilo? To chce aj od nás kňazov, rehoľníkov, sestier, od našich kongregácii a spoločenstiev, od našich chariziem, aby sme iba opakovali, lebo tak to bolo zvykom, a tak sa to patrí? V čom teda spočíva Ježišova pochvala?

Zákonník síce zopakoval Ježišove slová, ale zaslúžil si pochvalu, lebo doplnil k Jeho slovám, to čo už Ježiš (naschvál) nepovedal, a to: je to viac ako všetky zápalné a ostatné obety, čiže dokázal prekonať to, čo bolo v očiach jeho spoluzakonníkov, spolufarizejov, spoluseducejov dôležité – lebo pre nich boli obety dôležitejšie ako človek. To je tou pridanou hodnotou zákonníka, ktorú Ježiš chváli. Vedel vidieť ďalej ako ostatní. Prekonať hranicu obety, pravidiel a vidieť skrze Boha človeka.

Aká je moja pridaná hodnota v mojom spoločenstve? Čo špeciálne tam mám priniesť a pomôcť mojej komunite objaviť? Mám v sebe ten oheň, ktorý hľadá nové cesty a nové spôsoby?

Konformizmus hrozí každému z nás osobne, aj nášmu spoločenstvu, urobiť iba to čo mám, čo je predpísane…Možno by som parafrázoval vetu pápeža Františka, keď mladým hovoril o gaučových kresťanoch, snáď  možno myslel aj na gaučových rehoľníkov.

Naši zakladatelia dali Cirkvi onú pridanú hodnotu, keď nechceli iba opakovať, kopírovať, ale hľadali nové cesty v dobách, keď to nebolo celkom podľa zvykov, keď sa to nie celkom patrilo, cítili, že musia dať odpoveď na to, čo videli okolo seba, a dnes sme na nich tak hrdí, že našli odvahu začať nové diela, prekročiť schémy a dať Cirkvi nový nádych a sviežosť.

Nech naše zasvätenie ma onen závan sviežosti, onú pridanú hodnotu, lebo Láska je nekonečne vynaliezavá, to zase povedal náš sv. Vincent de Paul :)

Pavol Noga, vincentín
Foto: Kaťa Berešová FMA

(Zamyslenie zo stránky zasvatenyzivot.sk.)