… ako bolo na počiatku…

… ako bolo na počiatku…
5. októbra 2018 andreas

Súčasné myšlienkové prúdy a trendy hraničiace so zvrátenosťou, ktoré vládnu vo svete, dávajú poriadne zabrať našej schopnosti zdravo uvažovať a správne, v Božom Duchu, rozlišovať. Množstvo vyvstávajúcich otázok, argumentov, hypotéz, syntéz a analýz nás zamotáva do akejsi pomyselnej pavučiny, z ktorej je ťažké dostať sa iba vlastnými silami.

V tomto zmysle slova sa však môžeme prizrieť aj našej bežnej každodennosti, keď s úmyslom dosiahnuť vlastné ciele dokážeme si prispôsobiť a aj patrične obhájiť svoje postupy na úkor pravdy, ktorá je jasnejšia nad slnko od samého počiatku.

V dnešnom evanjeliu prichádzajú za Ježišom farizeji, ktorí sami sú zamotaní do spleti vlastných výkladov Mojžišovho zákona. Neuvedomujúc si, že prišli k Tomu, ktorý bol na počiatku a „skrze ktorého je všetko“. Otázkami o zmysle manželstva sa snažia podchytiť ho v reči. Ježiš – Otcovo Slovo – Svetlo ktoré osvecuje každého človeka, okom lekára stanovuje diagnózu ich sŕdc ako „sklerokardiu – tvrdosť srdca“. A potom dáva liek; je ním pravda o počiatku bytia: „Boh ich stvoril od počiatku stvorenia ako muža a ženu… A tak už nie sú dvaja, ale jedno telo. Čo teda Boh spojil, nech človek nerozlučuje!”

Ježiš vie, že tieto pravdy sú schopné prijať a absorbovať jedine čisté, jednoduché srdcia, podobné tým detským. Jedine dieťa dokáže povedať svojim rovesníkom: „Toto je pravda, lebo tak to povedal môj otecko!“ … je s tým absolútne spokojné a vôbec sa za to nehanbí. Ježišovi sú takéto postoje blízke, pretože on prišiel na svet, aby nám oznámil všetko, čo počul od svojho Otca, aby nás touto Pravdou posvätil, osvetlil naše temnoty a popretŕhal putá lží… a koniec koncov, prišiel preto, lebo sa nehanbí volať nás bratmi.

Uprime svoj zrak na tohto nášho Brata, počúvajme ho, lebo od počiatku sa nám vo svojej nežnej láske neprestal prihovárať, a nechajme sa ním viesť…

Mária Vrabčeková OSsR
Ilustračný obrázok: bogoslov.org

(Zamyslenie zo stránky zasvatenyzivot.sk.)